Posledná úprava: 28.11.2025
Späť na hlavnú stránku
Ako rásť vo vzťahu s Bohom?

Ako začať život s Bohom?

Ak si ešte na začiatku svojho vzťahu s Bohom a túžiš ho viac spoznať, najlepšie, keď oslovíš miestneho katolíckeho kňaza, alebo nejakého svojho známeho - katolíka - v mieste tvojho bydliska.
Aj hneď však môžeš Boha osloviť. Je dobrý, neboj sa ho. Má pochopenie pre to, aký si, čo máš za sebou, v čom si nedokonalý, v čom sa nehodnotíš pozitívne. Miluje ťa takého, aký si. Ale, chce ti pomôcť byť lepším. Môžeš ho osloviť úplne osobne, úprimne a nebojácne, napr. si môžeš pomôcť slovami:
"Bože, chcel by som ťa spoznať. Ukazuj mi prosím ťa svoju prítomnosť, svoju lásku a dobrotu, svoje milosrdenstvo, svoju starostlivosť, svoj záujem o mňa. Pomôž mi ťa lepšie spoznávať. Ďakujem Ti."
Ak už si "kdesi ďalej" vo svojom vzťahu s Bohom, stále môžeš rásť. Viď ďalej.

Ako pokračovať v živote s Bohom?

Hoci viera je aj na osobnej úrovni s Bohom, má aj spoločenský charakter. Boh z nás chce budovať bratov a sestry, ktorí nielen zdieľajú svoju vieru, ale vďaka čerpaniu posily z nej aj dokážu byť tu pre druhých. Veď základný príkaz, ktorý sme od Boha dostali, je: "Miluj Boha nadovšetko a blížneho, ako seba samého."

Tu je zopár podnetov, cez ktoré môžeš rásť vo svojom vzťahu s Bohom - priamo, i nepriamo:

-duchovné vedenie - je dobré mať nejakého skúseného sprevádzateľa na ceste viery, ktorý ti dokáže odpovedať na mnohé tvoje otázky
-osobná modlitba (pri modlitbe môžeš začať napríklad žalmami zo Svätého Písma)
-nejaký kurz viery, ktorý smeruje k takzvaným sviatostiam: krst, sväté prijímanie, birmovanie. Dorob si tieto sviatosti, ak ich nemáš. Tam sa podávajú základy viery.
-potom sa uč pravidelne sviatostne žiť (chodievať na sväté spovede a sväté prijímania), navštevovať a objaviť veľkosť svätej omše
-poznávať vieru ďalej - študovať tzv. katechizmy (napr. www.katechizmus.sk ), kde je zhrnutá naša viera. Pomôcť môže aj aplikácia Tweeting with God v slovenčine (viac v časti tejto stránky "Aplikácie"). Viac návrhov na štúdium viery je na našej podstránke o vzdelávaní Knihy.
-zapojiť sa do života spoločenstva vo farnosti, aj do nejakého konkrétneho spoločenstva (mladých, mladých rodín, atď.)
-objaviť vlastné životné povolanie
-objaviť možnosti služby druhým ľuďom, aj nájdenie si miesta vo vlastnej farnosti
-nauč sa čítať Sväté Písmo a tiež rozjímať nad Svätým Písmom, napr. osvedčenou metódou Lectio divina.


Ďalšie návrhy:
-urobiť si pobožnosť Prvých 9 piatkov, či (aj) Prvých 5 sobôt
-nauč sa modliť mariánsky ruženec, či korunku Božieho milosrdenstva
-prečítaj si knižku o svätej omši
-objavuj kultúru spojenú s vierou, napr. piesne, umenie, ...
-táto stránka ti môže pomôcť zoznámiť sa s najznámejšími katolíckymi stránkami na Slovensku (samozrejme sú aj niektoré stránky vydávajúce sa za katolícke, ale takými v skutočnosti nie sú - zvlášť, ak sa vymedzujú len na konkrétny štýl viery, sú povýšenecké, odsudzovačné, či v rozpore s pápežom a vôbec pravdami viery)

Spytovanie svedomia

"Klasický" zoznam hriechov

Podľa Desatora (oblastí života)
Iné spytovanie pre mladých

"Novodobé" hriechy


Neúprimné spovedanie sa:
- zamlčanie ťažkého hriechu
- neľutovanie ťažkého hriechu (plánovanie hrešiť ďalej)
- "však sa z toho... vyspovedám" (bez skutočnej ľútosti a nápravy)
- nevykonanie si skutku pokánia zo spovede
- odfláknutá príprava na spoveď, zvlášť pri nepravidelnom spovedaní sa, či po dlhšej dobe

Podľa Christus vivit:
- chorobná pohodlnosť
- posadnutie voľným časom
- uzavretie sa do negatívnosti

Umelá inteligencia (UI):
- lenivosť a podvádzanie v robení si úloh cez UI
- zotrvávanie v prípadnom citovom priľnutí k UI
- náboženské uctievanie UI
- iné nemorálne, či protiprávne používanie UI

Cudzie hriechy:
- súhlas,
- podporovanie,
- či mlčanie pri hriechu iných

Proti láske k sebe a k blížnemu:
- sebaľútosť, sebectvo, tvrdohlavosť, pýcha, sebastrednosť, sebaneúcta, zanedbanie dobra (v rôznych podobách)
- sociálne hriechy ("nikto" nie je zodpovedný, hoci to robia mnohí - hriechy proti ekológii, sociálnej spravodlivosti (tolerovanie podplácania, podvodov, ...), atď.)

Podľa Desatora Božích prikázaní:
1. dobrovoľná roztržitosť pri modlitbe, sebazbožňovanie, materializmus, digitalizmus, zotrvávať v ťažkom hriechu (v nekajúcnosti), kritizovať Cirkev, neposlúchať cirkevné nariadenia, neuznávať pápeža (alebo predošlých oficiálnych), neuznávať oficiálne koncily, dobrovoľné pohybovanie o pravdách viery
2. preklínanie, zneucťovanie Božieho mena - vyslovením len tak, či v nadávke, či kliatím
3. flákanie účastí na sv. omšiach v nedeľu a prikázaný sviatok, stáť vonku pri kostole bez ozvučenia, predebatovať sv. omšu, čítať si na mobile cez sv. omšu, pozerať povinnú sv. omšu len cez prenos, ak môžem na ňu ísť
4. nerešpektovanie učiteľa, autority, vyrušovanie v škole, na náboženstve, psychické týranie
5. bulímia, anorexia, extrachudnutie, žuvací tabak, kult tela, hranie násilných počítačových hier, podpora násilia v športe (hokej, box, ...), podporovanie obchodovania s ľuďmi, predaja drog, šikanovanie, alkoholizmus u nedospelých, nenávisť, neodpustenie (vôľou), umelé oplodnenie, násilie v rodine
6. sledovanie nečistých materiálov, sebaukájanie, šírenie materiálov pornografie, podporovanie ideológií gender, LGBTI, atď., spoločné bývanie pred sobášom, predmanželský sex, spoločné dovolenky pred sobášom so spoločným bývaním, pohlavné zneužívanie, antikoncepcia
7. hackovanie, kopenie nepotrebných informácií a závislosť na nových informáciách, "obžerstvo" informáciami, nevytrvalosť, závislosť na mobile, sociálnych sieťach, digitálne pirátstvo (kopírovanie programov, hudby, filmov, ... proti dovoleniu autora), sťahovanie zbytočných dát, programov, podporovanie darknetu, počítačovej kriminality, márnenie voľného času, lenivosť pri študovaní vedúca k lenivosti v práci, nemiernosť, skutky proti ekológii, vydieranie, podvádzanie, ťaháky a opisovanie v škole
8. trolovanie, hejtovanie, veriť konšpiráciám, neovereným informáciám a šíriť ich bezdôvodne, vzdorovať všetkým oficiálnym informáciám, žiť v nepravde, neúctivé správanie na sociálnych sieťach a pri posielaní správ, zloprianie, vulgárne písanie emoji, humor ničiaci, nie budujúci, digitálne šikanovanie, nekonštruktívne kritizovanie, vyzvedanie, sliedenie, vyhľadávanie pikošiek, posudzovanie, posmievanie, ponižovanie, míňanie veľa energie, iné nespravodlivosti voči sebe, jednotlivcom či spoločnosti
9. nečisté myšlienky, predstavy, pohľady, nevera v myšlienkach, nevytrvalosť v manželskom sľube, v manželskej láske a úcte, vzdávanie sa (nebojovanie) pri problémoch v manželstve, pri spore v manželstve využívať deti ako rukojemníka
10. chamtivo chcieť mať všetko nové, moderné

TOTO NIE SÚ HRIECHY:
- neúčasť na sv. omši v nedeľu a v prikázaný sviatok z dôvodu: vlastnej choroby (aj pri veľkej obave zo zhoršenia stavu), či nutnej starostlivosti o chorého, bezvládneho, nesamostatného rodinného príslušníka bez možnosti nájsť si náhradu

Večerné spytovanie svedomia podľa Gal 5,22

Veľmi príťažlivým spôsobom je aj nasledujúce spytovanie svedomia. Zameriava sa skôr na zanedbané dobro. Človek si spytuje svedomie podľa jednotlivého "ovocia Ducha Svätého" (podľa Gal 5,22), ako sa mu ho v daný deň darilo žiť. Pri spytovaní človeka napadne napr. niečo proti láske, pokoju, miernosti, atď. Čiže je to aj o hriechoch, ktoré sa nám pri tom pripomenú, ale aj viac motivačne pôsobiace - aké dobro som dnes zanedbal a chcem ho zajtra viac uskutočňovať.

Ale ovocie
Ducha je:
láska,
radosť,
pokoj,
zhovievavosť,
láskavosť,
dobrota,
vernosť,
miernosť,
zdržanlivosť.
Proti tomuto
zákona
niet.
(Gal 5, 22)

Na stiahnutie a tlač: TU

Poradca so spovedaním sa

Pravidelná častá sv. spoveď je najlepší návyk do života.

Priebeh spovede

(Spovedajúci sa) Pochválený buď Ježiš Kristus!
(Kňaz) Naveky amen.
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. (prežehnám sa)
Spovedám sa Pánu Bohu, i Vám, otče duchovný, že som od poslednej spovede, spáchal(a) tieto hriechy. Na svätej spovedi som bol(a) naposledy približne pred ....resp. … som prvý raz.
Vyznám hriechy. Zapamätám si pokánie od kňaza.
"......Oľutuj!"
Otče, celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som Ťa svojimi hriechmi urazil(a). Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre Krv Kristovu.
Milosrdný Boh Otec....... A ja Ťa rozhrešujem od Tvojich hriechov v mene + Otca i Syna i Ducha Svätého.
(prežehnám sa)
Amen!
Ďakuj Pánovi, lebo je dobrý.
Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Pán Ježiš Ti odpustil hriechy, choď v pokoji.
Vďaka! S Pánom Bohom!
Vykonám si kňazom uložené pokánie.

Najčastejšie otázky

o spovedi...

Čo je spoveď?
Spoveď je jedna zo siedmich sviatostí, teda prostriedkov, cez ktoré nás Boh osobitne posilňuje v danom momente života. Spoveď sa týka odpúšťania hriechov po krste (ktorý síce odpustil všetko, ale druhýkrát sa už neopakuje), alebo teda od poslednej (dobre vykonanej) spovede. Spoveď sa nazýva pre to, že sa človek spovedá zo svojich hriechov. Má aj iné názvy: sviatosť zmierenia, lebo sa ňou zmierujeme s Nebeským Otcom (cez Kristovu obetu za nás), s ľuďmi, vlastne aj so sebou. A tiež sa nazýva sviatosť pokánia, lebo jej cieľom je polepšenie sa, konanie pokánia za predošlé hriechy, hoci odpustené, ale aby človek napravil aj ich dôsledky.
Načo sa spovedať?
Hriechy ohrozujú spásu (večnú záchranu, vstup do neba) človeka. Veľké, takzvané ťažké nám cestu do neba rovno zatvárajú, ľahké nezatvárajú, ale komplikujú a keď sa dlho neliečia, človek je oslabenejší a slabší a ľahšie spácha aj tie ťažké hriechy. Teda, spoveď má uzdravujúci charakter, aj hriechompredchádzajúci účinok. Najlepšie je spovedať sa najmenej raz za mesiac (aj keď človek nemá ťažké hriechy, ktoré by si uvedomoval), aby bol takto pravidelne posilňovaný v živote, ktorý žije viac menej v hriešnom svete, okolí.
Prečo sa spovedať človeku/kňazovi a nie Bohu?
Kvôli našej spáse. Keby sa stačilo spovedať Bohu, ľahko by sa na to spoliehalo a hrešili by sme si veselo ďalej stým, že však to zasa ľahko oľutujeme. Ísť na spoveď ku kňazovi značí aj istú námahu, pokánie, vôľu zanechať hriechy, určitú hanbu, že som zase zhrešil (čo tiež pomáha menej hrešiť, ako keby to tak nebolo), ale aj jasný moment, v ktorý viem, že mi bolo isto odpustené (pri rozhrešovaní kňazom). Keďže Ježiš dal apoštolom (biskupom) a tiež skrz nich aj ich pomocníkom kňazom moc odpúšťať hriechy, zviazal odpustenie s vyznaním týmto ľuďom. Kňaz znalý náuky vie lepšie rozlíšiť veci a tiež ako pomazaný za kňaza je aj nástrojom Boha pri vykonávaní sviatosti - Boh si ho používa, pomáha mu dobre poradiť (to sám sebe človek často nevie); je to teda aj vec našej viery, že, hoci sú kňazi nedokonalé nástroje, Boh si predsa cez kňazov chce takto slúžiť. Mimochodom, v prípade núdze (v nebezpečenstve smrti), je takisto možné ľutovať hriechy aj bez prítomnosti kňaza a odpúšťajú sa. Človek, ak sa mu to potom dá, má sa čím skôr vyspovedať. Ale vo všeobecnosti je dobré, že nám má kto poradiť, dať isté odpustenie, rovno aj dať prípadné duchovné vedenie, rozlíšenie čohosi v živote, atď.
Z čoho sa spovedať?
Z hriechov. Čo sú hriechy, čo nie, a ako ich rozdeľujeme, sa dočítaš v ďalších podkapitolách. Nespovedáme sa z dobrých skutkov, z toho, čo sme zažili, ale vymenujeme len hriechy, ostatné si necháme keď tak na rozhovor s kňazom na inokedy mimo spovede:-)
Ako sa spovedať? (podrobnosť, podstatnosť, jasnosť (stručnosť), úprimnosť, dôvera..., detaily?)
Spovedať sa treba - a zároveň stačí - úprimne, jasne, výstižne, nerozvádzať dopodrobna, ale ani nezahmlievať podstatu hriechov. Z ťažkcýh hriechov sa treba spovedať (na ktoré sa rozpamätám po dobrej príprave). Z ľahkých sa netreba, ale, odporúča sa. Viac o nich je napísané ďalej.

Pápež František radí: (na návšteve s mladými v Košiciach 2021 - celé TU) „Ale keď sme sklesnutí - pretože každý v živote je občas trochu na dne, všetci to poznáme – a keď sme na dne, čo môžeme robiť? Existuje spoľahlivý prostriedok, ktorý nám pomôže znova vstať (...): spoveď. (...) „Ako môže mladý človek prekonať prekážky na ceste k Božiemu milosrdenstvu?“ Aj tu ide o záležitosť pohľadu, pohľadu na to, na čom záleží. Ak sa vás opýtam: Na čo myslíte, keď sa idete spovedať? Na hriechy. Ale sú skutočne centrom spovede? Nie! Boh chce, aby si sa k nemu priblížil tým, že budeš myslieť na seba, na svoje hriechy, alebo na neho? Čo chce Boh? Aby priviesť ťa bližšie k nemu alebo k tvojim hriechom? Čo chce? Odpovedz [„K nemu!“] Hlasnejšie, som hluchý... [„K nemu!“] Čo je centrom, hriechy alebo Otec, ktorý odpúšťa všetky hriechy? Otec. Nechodíme na spoveď ako potrestaní, ktorí sa musia pokoriť, ale ako deti, ktoré bežia do Otcovho objatia. A Otec nás dvíha v každej situácii, odpúšťa nám každý hriech. Počúvajte dobre toto: Boh vždy odpúšťa! Pochopili ste? Boh vždy odpúšťa! Dám vám malú radu: po každej spovedi nejakú chvíľu zostaňte a zapamätajte si odpustenie, ktoré ste dostali. Zachovajte si ten pokoj v srdci, slobodu, ktorú vo svojom vnútri cítite. Nie hriechy, ktoré už neexistujú, ale odpustenie, ktoré ti Boh dal, pohladenie Boha Otca.
(...)
A keď pôjdete nabudúce na spoveď, spomeňte si: Dostanem znova to objatie, ktoré mi urobilo tak dobre. Nejdem k sudcovi vyrovnať účty, ale k Ježišovi, ktorý ma miluje a uzdravuje ma. Dajme v spovedi prvé miesto Bohu. Ak je on hlavnou postavou, všetko sa stáva pekným a spoveď je sviatosťou radosti. Áno, radosti: nie strachu a súdu, ale radosti.“

o hriechoch...

Čo keď som sa dobre nepripravil(a) na spoveď?
Treba si dať na to pozor. Keď sa človek spovedáva už dlhodobo a pravidelnejšie, na dobrú prípravu stačí už aj kratší čas. Zo začiatku sa veľmi odporúča okrem vlastného spytovania svedomia používať aj spovedné zrkadlá, akési pomôcky k spovedaniu, teda zoznamy možných hriechov.
Čo je hriech?
Je vedomé a dobrovoľné porušenie Božieho zákona. Teda, keď si uvedomujem, že je niečo zlé (hriešne) a robím to aj tak dobrovoľne. Ak nie je splnená vedomosť aj dobrovoľnosť zároveň, nie je to hriech. Človek však veľa skutkov vie rozoznať, aj keď nemá ešte formovanie explicitnými Božími prikázaniami, keďže má v sebe prirodzený morálny zákon, ktorý hovorí "konaj dobro, nekonaj zlo".
Aké sú hriechy?
Ľahké a ťažké.
Čo je ľahký (všedný) a tažký (smrteľný) hriech?
Ľahký je porušenie Božieho zákona v malej veci, ťažký je porušenie Božieho zákona vo veľkej veci. Stále platí, že aby to bol ľahký, alebo ťažký hriech, musí spĺňať aj podmienky samotného hriechu (vyššie). Ľahký hriech nás nezbavuje neba, ale oslabuje nás v láske. Ťažký hriech nás zbavuje aj neba, v srdci zabíja lásku a potrebujeme ho oľutovať, vyspovedať sa z neho a od milosrdného Boha takto opäť dostať očistenú dušu a mať tak aj zasa otvorené nebo.
Aké/ktoré sú ľahké hriechy?
Napr. ľahké sú: menší nespravodlivý hnev, vyslovenie Božieho mena nadarmo (bez nadávania), vynechávanie modlitieb, menšia neúcta vo vzťahoch s ľuďmi, neúctivé slová, menej vážna neposlušnosť, neláska v rodine, malé zanedbanie povinností, menšia pýcha, malé škodenie na zdraví sebe a druhému, malá nespravodlivosť, malé ohováranie, klamanie, ...
Aké/ktoré sú ťažké hriechy?
Napr. vážne sú: okultizmus, ezoterika, zneuctenie posvätných vecí, miest, zapretie viery, dlhodobo sa nemodliť, prisahať falošne na Boha, nesplniť výslovný sľub daný Bohu (nie iba predsavzatie), rúhanie sa Bohu, neísť bez veľkej vážnej príčiny v nedeľu alebo v prikázaný sviatok na celú svätú omšu, nenávisť, vážne škodenie si na zdraví, vážne ublíženie na zdraví, zabitie človeka (nie v primeranej sebeobrane), potrat, eutanázia (predčasne ukončený život), samovražda (v závislosti od psychického stavu), bývanie pred sobášom, predmanželský sex, sobáš necirkevný, pozeranie nečistých obrázkov, videí, sebaukájanie sa, finančné podvody, krádež (nie maličkosti), vážne poškodenie majetku, iné veľké nespravodlivosti, vážne urážky, vulgárne slová, preklínanie, Božie meno vyslovené nadarmo v hneve, vážne ohovárania, osočovania, klamstvá, neúprimne sa spovedať (zamlčať tažké hriechy), veľké zanedbanie svojich povinností, vážne veľké zlé myšlienky (so súhlasom) - smilné, rúhavé, nenávistné, chamtivé, ...
Prečo sa delia hriechy na ľahké a ťažké?
Je to vyplývajúce už zo Svätého Písma - sú hriechy, ktoré vedú k smrti a sú hriechy, ktoré nevedú k smrti. Teda sú ťažké hriechy, ktoré vedú človeka do zatratenia a sú hriechy, ktoré nevedú do zatratenia, teda ľahké hriechy (samozrejme, ani ony nepomáhajú do neba, ale aspoň nezatvoria nebo ako ťažký hriech).
Čo keď som úmyselne zamlčal(a) pri spovedi nejaký hriech?
Dôležité je aj to, ako ho človek vo svedomí doteraz bral, či ako ľahký, či ako ťažký (ak bol poučený o ňom už dávnejšie, že je ťažký, berie ho ako ťažký). Ak ho bral omylom ako ľahký, hoci bol ťažký, berie sa ako ľahký.
Ak ho bral ako ľahký, nevadí, môže sa spomenúť pri najbližšej spovedi.
Ak ho bral ako ťažký, je treba ho vyznať v ďalšej spovedi (a spomenúť, že som ho zabudol povedať). Ale ak nebol úmyselne zamlčaný, ale zabudol sa z neho človek vyspovedať, tá spoveď je platná (človek ho oľutuje zatiaľ v srdci a dokonca môže pristupovať k sv. prijímaniu, ak nemá iný ťažký hriech). Ak človek zamlčal úmyselne ťažký hriech, spoveď (alebo spovede odvtedy) nie je platná, ale svätokrádežná a treba sa z toho obdobia vyspovedať ešte raz poriadne (čo si ešte pamätá) aj s daným hriechom aj z jeho zamlčiavania.
Čo ak som nevedel(a), že je niečo hriech?
Ak je to ťažký hriech, nevadí, odteraz už ho človek musí brať ako ťažký (ak to tak učí samotná Cirkev, nie zasa hocikto). Spätne hriechy nemá, lebo si toho nebol vedomý, odteraz si treba už na to dávať pozor.
Ak ide o ľahký hriech, človek sa z neho môže odteraz spovedávať (odporúča sa), teoreticky aj nemusí (nie je to nutné k platnosti spovede).
Čo keď neviem, či som sa už z niečoho spovedal(a)?
Pre istotu sa z neho najbližšie vyspovedaj, povedz kňazovi, že si nie si istý, či si ho už vyznal a je to:)
Čo keď sa hanbím, ako sa prekonať ísť na spoveď, resp. ako vyznať nejaké konkrétne hriechy?
Viac sa dočítaš v ďalšej podkapitole o hanbe pri spovedaní sa. Niet sa však čoho obávať. Všetci sme hriešni, aj kňazi sa spovedávajú iným kňazom, aj biskupi, aj pápež... Kňaz je hriešnik, ktorý má pochopenie pre slabosť ľudí, má prax v milosrdnom prijímaní hriešnikov..a pravdepodobne ho človek nezaskočí žiadnym hriechom, aj keby ho kňaz náhodou počul vôbec prvý raz, čo je tiež menej pravdepodobné. Navyše je kňaz viazaný spovedným tajomstvom, čo je absolútne tajomstvo, ktoré musí držať v sebe aj pri hrozbe smrti za to.

o hanbe...

Pápež František radí: (na návšteve s mladými v Košiciach 2021 - celé TU) „Niekto by mohol povedať: „Aj tak sa hanbím, nemôžem prekonať hanbu ísť sa spovedať“. Nie je to problém, je to dobrá vec! Niekedy je dobré sa v živote hanbiť. Ak sa hanbíš, znamená to, že nesúhlasíš s tým, čo si urobil. Hanba je dobré znamenie, ale ako každé znamenie si vyžaduje ísť ďalej. Nebuď väzňom hanby, pretože Boh sa za teba nikdy nehanbí. On ťa miluje práve tam, kde sa za seba hanbíš. A miluje ťa vždy.“

Ako sa pripraviť na spoveď, keď som ju v detstve neabsolvoval(a)?
Treba ísť na to oficiálne, cez miestneho pána farára v Tvojej farnosti. Každoročne Cirkev pripravuje na farskej úrovni aj starších, ktorí si chcú dorobiť sviatosti (aj krst, sv. prijímanie, birmovanie). Informuj sa vo farnosti, najlepšie v tej svojej.
Čo keď neviem, ako sa čo hovorí pri spovedi, keď som to už zabudol(a)?
Nikdy nie je neskoro vrátiť sa k sv. spovedi. Pomôckou k spovedi je aj táto stránka a rôzne zoznamy hriechov zasa k spoznaniu, z čoho sa vôbec spovedať, teda, čo je hriešne.
Čo keď som už dávno nebol(a) na spovedi?
Hľadanie tejto odpovede je už úspešný začiatok cesty k spovedi, neboj sa ísť stále ďalej:-) Táto stránka Ti pomôže! :) Môžeš si napr. prečítať, čo hovorí Boh o svojom milosrdenstve v Svätom Písme: Evanjelium podľa Lukáša, 15. kapitola (zvlášť podobenstvo o márnotratnom synovi a milosrdnom otcovi (11. až 32. verš), čo je vlastne o nás hriešnikoch a odpúšťajúcom mijulúcom Bohu)
Ako sa dobre pripraviť na spoveď?
Je dobré využiť tzv. "spovedné zrkadlá", teda na to určené zoznamy hriechov, či oblasti života s možnými hriechmi. Jedno z nich je aj vyššie ("Spytovanie svedomia"). Existujú však aj spytovania svedomia špecializované pre jednotlivé stavy ľudí (deti, mladí, manželia, starší, kňazi, atď), či dokonca nápomocná aplikácia Spovedné zdrkadlo. Každopádne, pri spytovaní je dobré si prejsť Desatoro, Pätoro a 7 hlavných hriechov.
Pomôckou k spovedi je aj "priebežné trénovanie" - denne večer si spytovať svedomie za ten deň. Tak sa mi potom lepšie pripomenú hriechy, keď sa budem pripravovať bezprostredne k spovedi.
Odporúča sa aj hriechy na spoveď si zapísať na papier (ten potom zlikvidovať), aby som nič nezabudol.
Čo si kňaz o mne pomyslí?
Hovorí sa, že diabol, keď pokúša k hriechu, od nás odoberá hanbu za hriech, a keď sa ideme z neho spovedať, nám ju vracia. Omnoho dôležitejšie, ako čo si o mne pomyslí kňaz, je, čo si o mne pomyslí Boh na poslednom súde. Hanba je vlastne aj časť pokánia za hriech. Ale kňaz je tam na odpúšťanie, robí to často, snaží sa byť sprostredkovateľom Božieho milosrdenstva, je rád z každého hriešnika, hoci veľkého, ktorý úprimne ľutuje... Takže, netreba sa toho báť. Počul už zrejme aj ten hriech. Kňaz sa s úctou pozerá na tých, ktorí k nemu prídu vyznať hriechy - je to z hľadiska kňaza dôvera spovedajúceho sa voči nemu. Ak je to kňaz - môj známy - alebo z iného dôvodu sa nechcem u neho spovedať, mám úplnú slobodu sa vyspovedať u niekoho iného. Aj preto pri veľkých spovediach pred sviatkami prídu spovedať aj iní kňazi, ako miestni.

o pokání...

Kedy si vykonať tzv. pokánie (pokutu) zo spovede?
Najlepšie hneď po spovedi v kostole. Nie je to nutné, ale praktické. Keby kňaz povedal aj presnejšie podmienky (kedy, kde), treba to vykonať tak.
Čo keď zabudnem pokánie, ktoré mám vykonať?
Ak si zhruba pamätám, čo to asi bolo (napr. viem, že nejaký desiatok ruženca), možem sa pomodliť niečo v tej miere (teda vlastne hocijaký desiatok ruženca). Ak si nepamätám ani to, môžem niekedy poprosiť (hocijakého) kňaza, aby mi pokánie zmenil (dal nové) - aj mimo spovede.
Čo ak nestihnem vykonať pokánie do najbližšej spovede?
Treba myslieť na to, aby sa to vykonalo, aj čím skôr, patrí to ešte k platnosti spovede (niekedy v živote to treba vykonať). Keď nie, stále je potrebné ho vykonať, hoci aj po ďalšej spovedi, plus aj to nové. Je dobré to spomenúť aj v spovedi ako hriech. Kňaz by mohol zjednodušiť a spojiť obe pokánia.

o ľútosti...

Čo keď som neoľutoval(a) pri spovedi?
Ak bol hriech ľahký, neovplyvní to platnosť spovede.
Ak bol hriech ťažký, spoveď je neplatná, lebo vlastne sa človek nechcel, hoci aj vyznával hriechy, polešiť. Treba sa vyspovedať znova a spomenúť aj ten hriech, aj že som ho neľutoval. Viď aj ďalšiu otázku a odpoveď:
Ako sa dá ľutovať hriech, keď s istotou viem, že ten hriech znova urobím?
Sú dve možnosti, ktoré sa zdajú rovnaké, ale nie sú vôbec rovnaké:
Ak napr. iba rozumne predpokladám, že znova príde pokušenie, ktoré ma zrejme premôže - ak hriech teraz ľutujem, hoci som ho spravil už x-krát, je to skutočná ľútosť a hriech mi bude odpustený.
Ale, ak už v sebe nemám ani ľútosť, hoci hriech vyznám, neľutujem ho, chcem a plánujem v ňom pokračovať, teším sa naň - toto nie je ľutovanie.
Niekedy môže byť problém tieto dva postoje rozoznať. Dôležité je toto: ak hriech z minulosti ľutujem a do budúcnosti ho už nechcem spraviť (mám vôľu neurobiť ho, hoci zatiaľ neviem ako nato, ale s pomocou Božou..), je to ľútosť. Je dobré si dať nejaké predsavzatie, ako chcem tentokrát obstáť. A ak hriech vlastne ani nechcem zanechať - nie je to ľútosť.
Je dobré si uvedomiť, že spoveď typu "veď sa z toho teraz vyspovedám", hoci v tom (iba ťažkom hriechu) hrešiť prestať nemienim, nie je mágiou, ktorá mi zázračne odpustí hriechy, ktoré ani neľutujem...Ľútosť je spolupodstatná k platnosti spovede, viď nižšie. Niekedy môže ísť už o veľký návyk v danom hriechu, že človek je zneistený, či ešte vôbec ľutuje. Ale aj je vôľa (v momente spovede) nezopakovať ho, je to ľútosť.
Aká je nejaká vhodná ľútosť, text, na vzbudenie ľútosti nad hriechmi?
Veľmi dobrým textom je zo Svätého Písma Žalm 51 od kráľa Dávida, po tom, ako sa prehrešil cudzoložstvom.

o zabúdaní...

Čo keď som zabudol(a) spomenúť pri spovedi nejaký hriech?
Ak je ľahký, nevadí, môže sa spomenúť pri najbližšej spovedi.
Ak je ťažký, je treba ho vyznať v ďalšej spovedi (a spomenúť, že som ho zabudol povedať). Ale ak nebol úmyselne zamlčaný, ale zabudol sa z neho človek vyspovedať, tá spoveď je platná (človek ho oľutuje zatiaľ v srdci a dokonca môže pristupovať k sv. prijímaniu, ak nemá iný ťažký hriech). Ak človek zamlčal úmyselne ťažký hriech, spoveď (alebo spovede odvtedy) nie je platná, ale svätokrádežná a treba sa z toho obdobia vyspovedať ešte raz poriadne (čo si ešte pamätá) aj s daným hriechom aj z jeho zamlčiavania.

o nepolepšení sa...

Pápež František radí: (na návšteve s mladými v Košiciach 2021 - celé TU) „„Ale otče, ja nedokážem odpustiť sebe, a preto mi ani Boh nemôže odpustiť, lebo vždy padnem do tých istých hriechov“. Ale počúvaj, kedy sa Boh urazí? Keď ho ideš prosiť o odpustenie? Nie, nikdy. Boh trpí, keď si myslíme, že nám nemôže odpustiť, pretože je to ako keby ste mu povedali: „Si slabý v láske!“. Povedať toto Bohu je škaredé! Povedať mu, že „v láske si slabý“. Naopak, Boh sa raduje, keď nám odpúšťa, zakaždým. Keď nás zdvihne, verí v nás ako prvýkrát, nenechá sa odradiť. My sa necháme odradiť, on nie. Nevidí hriešnikov, ktorých by nálepkoval, ale deti, ktoré miluje. Nevidí pomýlených ľudí, ale milované deti; možno zranené, a vtedy má ešte viac súcitu a nehy. A vždy, keď sa spovedáme - nikdy na to nezabudnime – je v nebi oslava. Nech je to tak aj na zemi!“

Ako na ťažké hriechy? (radí sv. Maximilián Kolbe)

iné o spovedi...

Čo je a načo je generálna spoveď?
Hoci sa človek spovedáva, môže si pri nejakej väčšej životnej príležitosti vykonať tzv. generálnu spoveď. Napr. pri vstupe do manželstva, kňazstva, na konci života... Ale nemusí. Môže to byť pre niekoho pokoj svedomia. Potreba je len vtedy, keby si bol človek istý, že niekedy nevyznal úmyselne nejaký ťažký hriech, ktorý vedel, že musí vyznať; teda, odvtedy sa spovedal neplatne a svätokrádežne. Alebo, sa spovedával v nejakej fáze života nedostatočne (slabá príprava, neúprimnosť, formálnosť, bez ľútosti...). Generálna spoveď sa neodporúča pre ľudí, ktorí trpia škrupulami, či úzkosťami (vidia hriech aj tam, kde nie je) - taká spoveď by im nebola na zlepšenie duchovného ani telesného stavu.
Kedy je spoveď dostatočná (platná)?
Keď sa splnili 3 podmienky:
1, vyznať všetky ťažké hriechy, ktoré si človek pamätá (ak nemá, povedať aspoň 1 ľahký hriech);
2, ľutovať ich (ťažké nutne, ľahké nie nutne);
3, vykonať pokánie dané kňazom.
Čo je spovedné tajomstvo?
Je povinnosť zachovania počutých hriechov zo spovede zo strany spovedajúceho kňaza. Nie spovedajúceho sa človeka, hoci, nie je vhodné ani z jeho strany hovoriť o spovedi, ale nie je to hriech (skôr prakticky - keby, tak kňaz sa nemá ako obrániť, on nesmie nič k tomu povedať). Spovedné tajomstvo je absolútne, bez výnimiek, vždy platné. Kňaz hriechy nesmie prezradiť, ani naznačiť. Ani keby ho to malo stáť život. Je za to trest tzv. exkomunikácie.
Prečo niektorí nemôžu chodiť na spoveď ani na prijímanie, hoci ich kedysi prijali?
Nie sú v stave ľútosti. Napr., žijú v stave ťažkého hriechu: zosobášení civilne s druhou osobou (alebo aj nezosobášení 2x), pričom prvý sobáš mali cirkevný. Totiž, prvé manželstvo im stále trvá (sľubovali vernosť pred Bohom, v dobrom i v zlom, v šťastí i v nešťastí, v zdraví i v chorobe) a teraz žijú de facto v cudzoložstve. Museli by tento vzťah zanechať, čo aj vzhľadom na nové záväzky nemusí byť vôbec jednoduché. Alebo veriaci chlapec a dievča žijúci spoločne v spoločnom dome a bez cirkevného sobáša. Aj to je stav hriechu (príležitosti k hriechu - aj to je dostatočná prekážka) a keďže nechcú zanechať tento ťažký hriech, nemôžu dostať rozhrešenie od kňaza a teda odpustenie hriechov. V každom z týchto prípadov, aj iných podobných, je potrebné najprv zanechať cestu hriechu (ťažkého), úmyselného zotrvávania v ňom, až potom sa dá skutočne ľutovať pri spovedi a pristupovať k sviatostiam.